Najkrajšie mesto na svete je to, v ktorom žijete a žijete tam radi. Pre mňa je to Bratislava. Narodil som sa v Bratislave, ale krátko na to sa rodičia odsťahovali na stredné Slovensko. Vrátili sa sem až keď som končil strednú školu. Lenže po dvoch rokoch opäť odchod. Akoby tu niečo nesúhlasilo.

Asi v tridsiatke som sa do Bratislavy vrátil tretí krát. Odvtedy sme s Bratislavou v harmónii a je mi tu fajn. Keď je fajn, je vaše mesto tým najlepším miestom na svete. Ako cestovateľ sa často túlam po svete a teraz zisťujem, že to vlastne robím kvôli návratom domov.

Návraty sú nádherné. Vždy keď prídem zo sveta, mám úžasný pocit z domova a vtedy aj zážitky z potuliek bývajú také iné, šťavnatejšie. Je to o pozitivizme. Ak máte dobrú náladu a odchádzate z domu, pravdepodobne tú dobrú náladu donesiete so sebou aj tam kam smerujete. Ak vám aj tam vydrží, prenesiete si ju ďalej a ďalej, tak putuje s vami a ľudia okolo vás to cítia.

Všetko, čo zo seba vypustíte sa vydá na svoju vlastnú cestu, tam sa nabalí a po čase sa zväčšené vráti späť k vám. Tak nejak je to aj s mojim cestovaním a návratmi domov do Bratislavy.

Niekedy som dlhšie doma, vtedy milujem potulky po Bratislave a blízkom okolí. Mám tu množstvo skvelých miest, kde duša pútnika chrochtá blahom. Staré mesto so svojimi uličkami, nábrežie Dunaja, parky a lesoparky v Petržalke, Karlovej Vsi, alebo na Kolibe, okolie Bratislavského hradu, ale aj zrúcaniny hradu v Devíne a mnohé iné mi spôsobujú pohodu, keď sa tam potúlam.

Nevadia mi ani opakované návštevy týchto miest často po sebe. Niekedy len tak nasadnem na bicykel a vydám sa do širšieho okolia Bratislavy, po cyklotrasách do rakúskeho Hainburgu, na Južnú Moravu, alebo len po dunajskej hrádzi do Čunova. Kratší okruh cez Železnú studienku a Lamač tiež neohrdnem.

Staré mesto s uličkami, ktoré zdobia sochy

Hodžovo námestie, ktorému dominuje Grasalkovičov palác je akýmsi nepísaným centrom Bratislavy. Odtiaľ smerom k Dunaju leží staré mesto. Vydláždené uličky pešej zóny začínajú Michalskou bránou a končia na Hviezdoslavovom námestí, alebo ešte o kúsok ďalej pri Dunaji.

Michalská ulica, ktorá prechádza do Ventúrskej býva miestom, kde sa vyskytnú pravdepodobne všetci zahraniční návštevníci mesta. Ak by ich niekto chcel spočítávať, stačilo by na niektorú z terás početných krčiem na Michalskej ulici posadiť zopár študentov s notesmi.

Medzi návštevníkmi prevažujú seniori, ich skupinky sa od sprievodcov dozvedajú históriu Bratislavy. Jednotlivci zo susedného Rakúska, medzi ktorých sa namiešali Taliani, Nemci, Briti si posedia pri pivečku, urobia niekoľko záberov do albumu a poď ho na hrad. Po prehliadke hradu si dajú dobrý obed za dobré ceny a pokračujú do Viedne či Budapešti.

Veľa významných miest je známych cez rôzne špecifické sochy, niekde je to cikajúci chlapček, inde divoké prasa. Bratislava má svojho Čumila. Postavička z bronzu vykukuje z kanála je asi najfotografovanejšou atrakciou Bratislavy.

Zaujímavou je hra na odfotenie všetkých bronzových sôch v starých uličkách mesta. Kto to zvládne, v podstate absolvuje základnú trasu po starom meste. Známe figúry Čumil, Paparazzi, Napoleon, Fešák Náci sú vďačnými trofejami fotoaparátov turistov.

Ja do tejto zbierky zaraďujem aj vzdialenejšie súsošie Poštová schránka s dvoma dievčinami na rohu Poštovej a Obchodnej ulice. Toto súsošie pôsobí na okoloidúcich obzvlášť milo a stáva sa z neho druhý “čumil”.

Po nábreží Dunaja

Dunaj pretekajúci Bratislavou je najvyhľadávanejším miestom prechádzok Bratislavčanov. Obidva brehy Dunaja sú na prechádzky prispôsobené. Nábrežná promenáda vytvára pokojnú atmosféru, ktorá sa určite prenesie aj na vás. Ľavým brehom rieky Dunaj vedie vychádzkový chodník od mosta Lafranconi, popri fakulte telovýchovy, PKO, až po most SNP.

Tento úsek meria takmer tri kilometre a nazýva sa Dvořákovo nábrežie. Dole tokom od mosta SNP promenáda plynule pokračuje, len mení názov na Rázusovo nábrežie. Od osobného prístavu sa mení na Vajanského nábrežie, popri lodnom múzeu sa dostávame k Starému mostu.

Chodníček pokračuje aj pod Starým mostom a za ním sa vynára nové moderné mestské centrum s golfovým trávnikom, množstvom krčmičiek a nákupným centrom, za ktorým sa nachádza aj budova nového SND. Pri moste Apollo sa ľavo pobrežná promenáda končí, ďalej pokračujú len trasy pre cyklistov.

Na pravom brehu Dunaja (petržalská strana) je chodník s lavičkami a nad nimi vysoké, staré gaštany. Sediac na lavičke sa kochám výhľadom na Bratislavský hrad, rušný život na protiľahlom brehu, kostol sv. Martina a mosty cez Dunaj, ktorých je už päť: Lafranconi, Most SNP (Nový), Starý most, Apollo, Prístavný most (vymenované v smere toku rieky).

Rušná premávka na rieke je tiež upokojujúcim programom na oddychové sledovanie. Za chrbtom je park pre deti s piesočnatou plážou a ihriská, o kúsok ďalej Sad Janka Kráľa, ktorý patrí k najstarším verejným parkom v Európe.

Bratislavské parky, lesoparky a život v prírode

Málokto žijúci mimo Bratislavy mi uverí, že v hlavnom meste je možné žiť v lesoch a v prírode do takej miery, ako si dokážete vymyslieť a želať. Okolité prostredie je naozaj priaznivé na skautský život v prírode. Základným stupňom pre priaznivcov zeleného života v prírode sú zelené plochy priamo v meste, udržiavané a pestované parky a lesoparky.

Nájdete ich v každej Bratislavskej mestskej časti. Najznámejšie oázy zelene v Bratislave sú Sad Janka Kráľa, Horský park, Medická záhrada, Grasalkovičov park. Takéto miesta sú v dnešnej uponáhľanej dobe prospešné na zastavenie a vydýchnutie každému, nielen pre mamičky s kočíkom.

Starostlivosť mesta o parky i prístup samotných Bratislavčanov k zeleni sa výrazne zlepšili. Aj podľa takéhoto ukazovateľa možno usudzovať, že držíme kurz a približujeme sa do civilizovanej Európy.

Ak vám nestačia bratislavské parky, môžete sa vydať do oveľa rozsiahlejšej oázy zelene, akou je mestský Bratislavský lesopark o rozlohe 3 100 ha. Nachádza sa v časti nazývanej Železná studienka a Kamzík. Budí skôr dojem voľne rastúceho lesa než udržiavaného parku. Nachádza sa v ňom niekoľko jazierok, ihrísk a táborísk kde si môžete robiť oheň. Lesopark zasahuje až za Kamzík.

Množstvo značených chodníkov a cestičiek stačí na dlhé hodiny a dni pobytu v prírode. V niektorej z reštaurácií, či bufetoch si môžete dopriať tekuté občerstvenie s niečim k zahryznutiu, samozrejme štýlové budú bratislavské párky s pivom, keď tu preberáme tému bratislavské parky.

Túlanie sa kdekoľvek v prírode patrí medzi moje najobľúbenejšie domáce činnosti. Potulky po Bratislave by určite vystačili aj na samostatný blog, no veď uvidíme.

Bratislavský hrad je dominantou hlavného mesta

Dominantou Bratislavy, ktorá je používaná na titulných stranách takmer všetkých publikácií o hlavnom meste Slovenska, je Bratislavský hrad. Vždy keď sa vraciam domov z potuliek po južných krajinách cez Rakúsko, prvý ma víta Bratislavský hrad, ktorý žiari nad rovným obzorom už z diaľky.

Na jeho novú bielu farbu som si chvíľu nevedel zvyknúť, ale zdá sa mi, že teraz žiari o niečo ďalej. Len niekoľko stoviek metrov zbehnete zo Slavína a ste na nádvorí Bratislavského hradu, pred sochou Svätopluka na koni, ktorej inštalácia samozrejme spustila politické rozbroje, ako to už býva tradíciou na Slovensku.

Sochu si údajne objednali predstavitelia istej politickej strany, bez súhlasu a vedomia iných. Nikto z rozhádaných politikov asi nemá konflikt so Svätoplukom, ale na hašterenie medzi sebou sa im hodí čokoľvek, hlavne aby nazbierali preferencie.

Mňa na danej soche zaujala najmä situácia s koňom a jeho na-smer-ovanie, kam mieri konská “prednosť”, jej vyhotovenie, metaforická reč tejto časti diela. Inak je to množstvo bronzu a výmyslov.

Novodobí páni robia z hradu miesto na vystrájanie svojich pánskych huncútstiev. Nuž aj taký býva osud hradov. Bežní návštevníci sa môžu tešiť výhľadmi na Dunaj a Bratislavu, prezrieť si expozície múzea, prípadne zazrieť významné hlavy iných štátov, ktoré na hrad zavítajú počas štátnických návštev.

Podhradie je domovom okrajových sociálnych skupín spoločnosti, tak ako tomu bývalo aj za starých časov. V kríkoch okolo hradu prebývajú bezdomovci a v neďalekej parlamentnej budove spoločenstvo vyvolených.

Publikováno: 30. 7. 2020