Osada Megoňky nachádzajúca sa v čadčianskej mestskej časti Milošová sa pýši prírodnou raritou, akú len tak niekde neuvidíme. Touto raritou sú takmer dokonalo tvarované skalné gule rôznych veľkostí od 30 cm po viac ako 2 m.

V minulosti sa tu nachádzali aj kúsky s priemerom okolo 3 m, ba dokonca i obria 5-metrová guľa, po ktorej zostalo iba prázdne lôžko v skalnej stene bývalého kameňolomu. Vznik skalných gulí dosiaľ nie je uspokojivo objasnený.

Geológovia sa nazdávajú, že vznikli otáčaním vo vnútri kameňa, archeológovia ich radia k nevyriešeným megalitickým záhadám, priaznivci teórií o mimozemšťanoch ich zase vyhlasujú za dielo vyšších civilizácií z vesmíru.

Tak či onak, skalné gule v Megoňkách sú jednou z našich najzaujímavejších prírodných pamiatok, ktorej obdoby možno nájsť v známych a turisticky vyhľadávaných svetových atraktivitách ako sú napr. Nebeské vajcia na Veľkonočných ostrovoch.

Nálezisko kamenných gulí v Megoňkách, ktoré je najväčším svojho druhu v Európe, je súčasťou komplexu, ktorý sa ťahá až do obce Klokočov. Mimo Megoniek je však výskyt útvarov ojedinelý, miesta s tak veľkou koncentráciou sa tam už nenachádzajú.

Smutnou, avšak nie veľmi prekvapivou realitou je, že množstvo skalných gúľ vrátane skutočne obrovských bolo z lokality pred jej vyhlásením za prírodnú pamiatku odnesených do súkromných záhradiek.

Objav kamenných gúľ v Megoňkách

V blízkosti hraníc Milošovej a obce Mosty u Jablukova sa v 80. rokoch 20. storočia ťažila hornina. Pri odstrele horniny v kameňolome, v ktorom sa ťažil kameň na úpravu horských bystrín sa vykotúľali pravidelné okrúhle gule.

Kamenné gule dosahovali priemer od 10 až po 260 centimetrov. Dnes sú svetovým unikátom a v roku 2003 boli vyhlásené za prírodnú pamiatku. Dodnes avšak nikto nevie vysvetlenie, ako tieto kamenné gule vznikli.

Niektorí geológovia sa domnievajú, že vznik gúľ sa datuje do rovnakej doby ako okolité pieskovcové horniny. Za vznikom pravdepodobne stojí nabaľovanie sa na jadro pohybmi vody. Tento prírodný úkaz sa mal udiať ešte v pravekom mori na morskom dne.

Turistika v okolí

Ku kamenným guliam, ktoré sa nachádzajú v skalnom masíve, vedie chodník poza prístrešok strmo hore kopcom. Pre tých, ktorí plánujú túto prírodnú pamiatku navštíviť, sa odporúča pevná obuv, aby sa predišlo úrazom.

Pred lomom možno nájsť malé parkovisko a miestne potraviny. V potravinách sa dajú kúpiť základné potreby a propagačné materiály. V prípade, že je parkovisko plné, je možné zaparkovať aj na veľkom priestranstve konečnej autobusovej zastávky.

V lokalite bol v roku 2019 dobudovaný prístrešok s pódiom, lavičky pre turistov a iné prostriedky na spríjemnenie pobytu. V tom istom roku získal Geopark Megoňky aj prestížne ocenenie Spoločnosti pre záhradnú a krajinnú tvorbu. Konkrétne sa umiestnil na 1. mieste ako detail roka za záhradnú a krajinnú tvorbu.

V okolí sa nachádza národná kultúrna pamiatka, Šance – Valy v Mostoch u Jablunkova, ktorá sa avšak nachádza v Českej republike. Toto historické opevnenie je od Megoniek vzdialené približne 2,5 kilometra.

Ak by ste sa chceli k Šanci vydať automobilom, cezhraničný priechod na Megoňkách nie je umožnený, preto je nutné ísť naokolo cez hraničný priechod Čadca – Milošová – Šance/Mosty u Jablunkova.

Šance v Mostech u Jablunkova

Jablunkovské šance predstavujú typický príklad opevnenia priestoru horského prechodu. Jedná sa o unikátnu fortifikačnú pamiatku, ktorá nemá porovnateľnú analógiu nielen v Českej republike.

Systém opevnenia budovaný na južnej a juhovýchodnej hranici Sliezska od 16. do 19. storočia sa nachádza na území troch štátov – Českej republiky, Slovenskej republiky a Poľska, predovšetkým v okolí Jablunkovského priesmyku.

Už od praveku tu viedol obchodný chodník, ktorý bol v stredoveku pre prevažujúci obchod s meďou prepravovanou z hornouherských baní cez Sliezsko ďalej do celej Európy, nazývaný medeným chodníkom.

So vzrastajúcim vojenským nebezpečenstvom začal od 16. storočia prevažovať význam priesmyku strategický a vojenský.

Veľká šanca v mostoch pri Jablunkove tvorila centrálny bod systému opevnenia. Prvým impulzom k výstavbe opevnenia sa stalo turecké nebezpečenstvo v 1. polovici 16. storočia.

V priebehu svojej existencie tieto opevnenia bránili krajine pred útokmi zo strany osmanskej ríše, uhorských protihabsburských povstalcov, ale aj švédskych alebo dánskych jednotiek. Najstaršia doložená pevnosť, Stará šanca vo Svrčinovci, bola postavená v roku 1578.

Publikováno: 28. 12. 2019