Assisi je malé mesto v provincii Perugia v talianskom regióne Umbria. Najznámejšie je ako rodisko svätého Františka z Assisi, patróna Talianska.

Mesto bolo dôležitým náboženským centrom už od stredoveku, keď tu sídlil františkánsky rád menších bratov, ktorý založil svätý František. Františkáni zanechali v meste svoju stopu a mnohé z kostolov a kláštorov tu stoja dodnes.

Assisi – Taliansko

V meste Assisi sa nachádza aj bazilika San Francesco, veľký kostol postavený v 13. storočí a zasvätený svätému Františkovi. Kostol je známy svojimi freskami, ktoré zobrazujú výjavy zo života svätého Františka a ďalších františkánskych svätcov. V bazilike sa nachádza aj hrobka svätého Františka.

Okrem náboženských pamiatok ponúka Assisi, podobne ako španielska Granada, aj množstvo kultúrnych atrakcií. Návštevníci si môžu prezrieť staré mesto a jeho početné stredoveké uličky, poprechádzať sa po malebných námestiach a navštíviť múzeá a umelecké galérie. V meste sa počas roka koná aj množstvo festivalov a podujatí vrátane džezového festivalu v Assisi a Medzinárodného filmového festivalu v Assisi.

Assisi je ideálnou destináciou na letnú dovolenku pre tých, ktorí chcú spoznať náboženské a kultúrne dedičstvo Talianska. Či už má niekto záujem dozvedieť sa viac o svätom Františkovi, alebo jednoducho hľadáte pokojné miesto na oddych, Assisi určite poskytne nezabudnuteľné zážitky.

Svätý František z Assisi – taliansky svätec plný lásky a súcitu

Svätý František z Assisi je jedným z najobľúbenejších a najuznávanejších svätcov Katolíckej cirkvi. Narodil sa v roku 1182 a bol talianskym katolíckym mníchom a kazateľom, ktorý založil rád menších bratov, známejší ako františkáni. František bol známy svojou veľkou láskou k chudobe a pokore a jeho učenie malo veľký vplyv na vývoj Katolíckej cirkvi.

František sa narodil v bohatej rodine, ale po vypočutí kázne o živote Ježiša Krista sa vzdal všetkého pozemského majetku. Prijal život v chudobe a službe a svoj život zasvätil pomoci chudobným, chorým a utláčaným. Bol známy svojou veľkou láskou a súcitom, často objímal malomocných a prosil o almužnu. Do histórie sa zapísal aj pre svoje kázanie a hlásanie evanjelia masám.

Svätý František bol známy aj svojou ochranou zvierat a životného prostredia. Pripisuje sa mu zásluha, že ako prvý uznal význam prírody a presadzoval práva zvierat. Zasadzoval sa za ochranu vtákov a iných zvierat a za zachovanie lesov a iných prírodných zdrojov. Známy je aj jeho slávny Chválospev na slnko, báseň oslavujúca Božie stvorenie.

Odkaz svätého Františka z Assisi žije dodnes v mnohých františkánskych organizáciách a inštitúciách, ktoré boli založené na jeho počesť. Jeho učenie a príklad naďalej inšpirujú ľudí všetkých vierovyznaní, aby viedli život plný pokory, lásky a služby.

Františkáni – rehoľný rád založený Sv. Františkom

Františkáni sú rímskokatolíckym rehoľným rádom, ktorý v roku 1209 založil svätý František z Assisi. Sú známi svojím záväzkom žiť jednoduchým, skromným spôsobom života a pomáhať chudobným a znevýhodneným. Venujú sa službe Bohu, modlitbe a podpore mieru a spravodlivosti.

Františkáni sa delia na dve hlavné vetvy: menších bratov a sestry svätého Františka.

• Bratia sú najväčšou vetvou, ktorú tvorí viac ako 10 000 členov vo viac ako 300 provinciách po celom svete. Bratia sa venujú životu v chudobe, čistote a poslušnosti a slúžia duchovným potrebám ľudí vo svojich komunitách. Sú známi svojou angažovanosťou v oblasti kázania, misijnej činnosti a vzdelávania, ako aj angažovanosťou za mier a spravodlivosť.

• Sestry svätého Františka sa tiež venujú životu v chudobe, čistote a poslušnosti, ako aj modlitbe a službe. Sestry slúžia v rôznych službách vrátane zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, sociálnej služby a pastorácie. Okrem svojich služieb sa sestry venujú aj životu modlitby a kontemplácie.

Františkáni sa zaviazali dodržiavať zásady chudoby, jednoduchosti a lásky. Zameriavajú sa na pomoc chudobným a znevýhodneným a snažia sa žiť v súlade s učením Ježiša Krista. Sú známi svojou angažovanosťou za mier a spravodlivosť a sú dôležitou súčasťou poslania Katolíckej cirkvi prinášať evanjelium všetkým ľuďom.

Kresťanstvo a spiritualita

Spiritualita je široký pojem, ktorý sa často interpretuje nespočetnými spôsobmi. Je to osobná, vnútorná cesta, ktorá môže jednotlivcom pomôcť získať jasnosť, pokoj a zmysel života. Spiritualita sa často vyjadruje rôznymi spôsobmi, napríklad modlitbou alebo meditáciou, štúdiom alebo premýšľaním, alebo prostredníctvom tvorivých aktivít, ako je umenie alebo hudba.

Podstatou spirituality je individuálne skúmanie zmyslu a účelu života. Je to hľadanie pochopenia a spojenia s niečím väčším, než je človek sám. Ľudia môžu nájsť spiritualitu v posvätných textoch svojej viery, v prírode alebo v tichej chvíli zamyslenia. Často ide o intuitívnu skúsenosť, ale možno ju nájsť aj v organizovanom náboženstve, napr. v kresťanstve alebo v iných štruktúrovaných duchovných praktikách.

Svätý Páter Pio uzdravoval ľudí silou modlitby

Páter Pio, známy aj ako svätý Pio z Pietrelciny, bol katolícky kňaz z Talianska, ktorý je známy svojou mimoriadnou zbožnosťou a nadprirodzenými javmi. Narodil sa ako Francesco Forgione v roku 1887 v talianskej Pietrelcine a za kňaza bol vysvätený v roku 1910. Najviac ho preslávili jeho stigmy, čo boli rany podobné tým, ktoré mal Ježiš na kríži a ktoré mu krvácali z rúk, nôh a boku.

Otec Pio zasvätil svoj život pomoci druhým a modlitbe. Podporoval charitatívne organizácie a budoval nemocnice a iné miesta modlitby. Bol známy svojou schopnosťou čítať v ľudských dušiach a schopnosťou uzdravovať ľudí prostredníctvom modlitby. Intenzívne sa venoval aj Panne Márii a dlhý čas trávil v modlitbe a rozjímaní.

Pápež Ján Pavol II. kanonizoval otca Pia v roku 2002. Jeho sviatok sa slávi 23. septembra. Jeho vplyv je cítiť aj dnes, na jeho počesť je pomenovaných mnoho kostolov, nemocníc a iných charitatívnych organizácií. Je príkladom života zasväteného pomoci druhým a modlitbe. Je tiež pripomienkou sily viery a schopnosti modlitby uzdravovať.

Maximilián Kolbe – poľský svätec umučený v Osvienčime

Maximilián Kolbe je jedným z najznámejších katolíckych svätcov dvadsiateho storočia. Narodil sa v roku 1894 v poľskej Zdunskej Wole a v roku 1918 bol vysvätený za kňaza. Bol členom františkánskeho konventu a bol známy svojou neúnavnou prácou pri šírení katolíckej viery a službe chudobným.

Maximilián Kolbe bol mužom hlbokej viery a presvedčenia. Bol oddaný Panne Márii a bol známy svojou oddanosťou ružencu. Založil rehoľný rád Militia Immaculata, zasvätený Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. V rámci svojej oddanosti Márii založil aj publikáciu Rytier Immaculaty, ktorá šírila posolstvo mariánskej úcty po celom svete.

Kolbeho zatkli nacisti v roku 1941 za jeho účasť v podzemnej tlači. Poslali ho do Osvienčimu, kde bol podrobený núteným prácam a mučeniu. Napriek utrpeniu naďalej praktizoval svoju vieru a bol pre svoje okolie príkladom odvahy a nádeje.

V júli 1941 z Osvienčimu utiekol jeden z väzňov a nacisti vybrali desať ďalších väzňov, ktorí mali byť popravení namiesto neho. Jedným z vybraných mužov bol poľský rodinný príslušník s manželkou a dvoma deťmi. Kolbe sa prihlásil a dobrovoľne nastúpil na jeho miesto. Potom ho odviedli do bunkra na vyhladovanie, kde prežil dva týždne, než zomrel od hladu.

Maximilián Kolbe bol blahorečený v roku 1971 a kanonizovaný pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1982. Do pamäti ľudí sa zapísal pre svoju odvahu, vieru a súcit tvárou v tvár nesmiernemu utrpeniu. Jeho odkaz nezištnosti a oddanosti Bohu inšpiroval nespočetné množstvo ľudí na celom svete a je príkladom toho, čo znamená byť skutočným nasledovníkom Krista.

Sv. Anton a zázrak uzdravenia slepca

Svätý Anton je jedným z najznámejších svätcov katolíckej viery. Je známy svojou neochvejnou vierou v Boha, pokorou a oddanosťou pomáhať druhým. Spomína sa aj pre svoj legendárny zázrak uzdravenia muža, ktorý bol dlhé roky slepý.

Sv. Anton sa narodil koncom štvrtého storočia. Vyrastal v katolíckej rodine a od mladosti prejavoval silnú oddanosť svojej viere. Bol obzvlášť oddaný Panne Márii a Eucharistii a bolo o ňom známe, že trávil hodiny v modlitbe.

Nakoniec sa stal kňazom Katolíckej cirkvi a začal slúžiť chudobným a chorým. Bol známy svojou štedrosťou a ochotou pomáhať iným v núdzi. Bol tiež známy svojou láskavou a odpúšťajúcou povahou a všetci, ktorí ho poznali, ho mali radi.

Jedným z najznámejších príbehov o svätom Antonovi je zázrak uzdravenia muža, ktorý bol dlhé roky slepý. Podľa legendy sa svätý Anton nad mužom modlil a pomazal ho olejom. Mužovi sa zázračne vrátil zrak a bol schopný opäť vidieť.

Svätý Anton sa často vzýva na pomoc pri hľadaní stratených vecí, pri uzdravovaní chorých a najmä pre tých, ktorí trpia problémami s očami. Je známy aj svojou obetavosťou pre chudobných a jeho sviatok sa každoročne slávi 17. júla.

Sv. Anton je inšpirujúcim príkladom viery a obetavosti a jeho odkaz naďalej žije v srdciach všetkých, ktorí si ho ctia. Je pripomienkou sily modlitby a dôležitosti služby druhým.

Adventná nedeľa

Adventná nedeľa je štvrtou nedeľou pred Vianocami a začína sa ňou adventné obdobie kresťanskej cirkvi. Je to čas prípravy a očakávania na oslavu narodenia Ježiša Krista. Je to čas, keď sa kresťania zameriavajú skôr na duchovné aspekty vianočného obdobia, ako sú modlitba a rozjímanie, než na materialistickejšie aspekty, ktoré sa s Vianocami často spájajú.

Adventná nedeľa je pre kresťanov zvyčajne slávnostným dňom rozjímania. V mnohých kostoloch sa na každú zo štyroch adventných nedieľ zapaľuje sviečka. Je to známe ako adventný veniec. Farba sviečok sa každú nedeľu mení a predstavuje nádej, pokoj, radosť a lásku.

Počas obdobia adventu sa v mnohých kostoloch konajú špeciálne bohoslužby na pripomenutie príchodu Krista. Môžu to byť napríklad bohoslužby s vianočnými koledami alebo jasličkové hry.

Adventná nedeľa je dôležitou udalosťou v kresťanskom kalendári, pretože označuje začiatok obdobia duchovnej prípravy a očakávania osláv Ježišovho narodenia.

Pätoro cirkevných prikázaní

Pätoro cirkevných predstavuje základné presvedčenie, hodnoty a zásady, ktorými by sa mal riadiť život kresťana. Tieto prikázania ustanovil sám Ježiš Kristus a odovzdávali sa v priebehu storočí.

Pätoro cirkevných prikázaní:

1. V nedeľu a v prikázaný sviatok sa zúčastniť na svätej omši.
2. Zachovávať prikázané dni pokánia.
3. Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť.
4. Uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi.
5. Podporovať cirkevné ustanovizne.

Toto pätoro cirkevných prikázaní je základom kresťanskej viery a majú veriaceho človeka viesť v živote viery, nádeje a lásky.

Publikováno: 5. 5. 2023