Alicante – prvé dojmy a pojmy

Cesta do Alicante bola dobrodružná už sama o sebe – letela som z Pardubíc, kde to najprv vyzeralo, že cesta na letisko bude brnkačka. To som si myslela až do momentu, kedy som vystúpila z autobusu na zastávke “Letiště”, kde ale žiadne letisko nebolo – tam sa musí ešte ďalší kilometer po vlastných. S 30+ kilami batožiny je to, pravdaže, čistá slasť.

Posledné dni v Alicante, Valencii a okolí strašne pršalo, preto som sa bála, že bude problém s lietaním a mestskou hromadnou dopravou. Nemala som úplne pravdu – lietadlá fungovali normálne, ale taxíky kvôli záplavám nejazdili. To sa hneď ukázalo na obrovskej rade turistov z Česka, Švédska a UK, ktorí dlho dlho čakali na taxíky, ktoré nie a nie prísť. Ja som si chcela vziať Cabify, čo sa mi nakoniec po asi hodine podarilo a živá a zdravá som dorazila na byt. Na byt, v ktorom budem len dva týždne – na tom byte, ktorý som si rezervovala, sa niečo prerába, tak ma majiteľ dal do iného bytu, aby som sa mala dobre. Áno, pán majiteľ tu vlastní 10 bytov 🙂

Záplavy sa nakoniec ukázali ako neexistujúce tuto v Alicante, práveže je tu mega teplo a vysoká vlhkosť vzduchu, takže si človek furt pripadá spotený a lepkavý, ale inak je tu nádherne. Prvé dva dni sme sa ešte s iným stážistom prechádzali po uličkách a zhodnotili sme, že máme obrovské šťastie, že sme tu, že je tu tak krásne a hlavne, že je to tu tak malé, že sa dá všade dostať bez problémov pešo. Okrem kanclu, tam musíme busom, ktorý ide 4,5 km viac ako pol hodiny (ak teda vôbec dorazí). Zatiaľ je ale moje najobľúbenejšie miesto Castillo de Santa Bárbara, ku ktorému vedú aj takéto krásne úzke uličky. A taký kopec, že poniektorí turisti si radšej objednajú taxík, prasce lenivé.