Ja viem, veľa som toho v poslednom čase nepublikovala, a mala som k tomu pádny dôvod – v rámci Brna som sa sťahovala a teraz už bývam s Lenkou, mojou parťáčkou na cestovanie. Bolo to pomerne intenzívne, ale všetko je už zariadené a sľubujem, že sa budem snažiť písať častejšie.

Späť k Dolomitom. Aké to bolo? Úžasné! S mojou bývalou spolubývajúcou sme sa vybrali na 3-dňovú lyžovačku na Paganellu, a asi po prvýkrát v tejto sezóne nám vyšlo počasie. 3 slnečné dni plné lyžovania, bombardina, Aperolu, opaľovania sa a ku koncu dňa brodenia sa roztopeným snehom.

Každý deň sme lyžovali s krásnym výhľadom

Necestovali sme samé, ale pre zmenu sme sa vybrali na zájazd s cestovkou, takže väčšina scén, ktoré už všetci poznáme z filmov typu „Účestníci zájezdu“ sa samozrejme odohrala. Asi všetci poznáme pánov v strednom veku, ktorí majú pocit, že sú jednoducho neuveriteľne šarmantní a žiadna, hlavne mladá, im neodolá. Takýchto pánov sme mali plný autobus.

Ich rajónom sú skupinové zájazdy. Často majú plešinu. Vždy, ale vždy, majú v ruke plechovku s pivom, v ruksaku rezne v alobale a fľašku plnú transparentnej tekutiny. Najčastejšie sa ale okolo seba obzerajú a zisťujú, ktorá (najlepšie ešte neplnoletá) osoba ženského pohlavia sa z nich ide zblázniť. V tomto prípade sme obeťami boli my, takže počas nakladania lyží do dopravného prostriedku sa ozvalo: „Holky, vy někam jdete?“ Atmosféru nadchádzajúceho víkendu plného zbesilého vtipkovania a rozmnožovania dotváralo dieťa, ktoré pánom skoro počúralo topánky.

5 minút pred odjazdom už všetci šušťali alobalom a mohli sme vyraziť. Páni si objednali na raňajky párky a my sme sa pre istotu uložili k spánku. No a ráno nás privítali Dolomiti a takýto výhľad.

Výhľad na Lago di Molveno

Koncom dňa sme sa vybrali na prechádzku a preskúmali miestne potraviny. Zásoby fragolina sme úspešne doplnili (šarmantní páni z autobusu sklapli naprázdno, keď sme okolo nich prechádzali so štrngajúcimi taškami) a Lucka si doplnila svoju zbierku šedých šutrov z Talianska.

Druhý a tretí deň sa niesli v znamení zbesilého lyžovania, ešte zbesilejšej hydratácie, pravidelnom dopĺňaní karbohydrátov a aprés-ski yogy. Všetci určite poznáte ten slastný pocit, keď si po dlhom dni ponaťahujete stuhnuté svaly, čoho vedľajším efektom občas býva nejaký ten povzdych.

Prisahala by som, že šarmantní páni v strednom veku za stenou stíchli a ráno sa na nás usmievali špeciálne široko, v ruke držiac 7 káv, ktoré si zadarmo odnášali od kávovaru.

Čo dodať na záver? Určite som to ešte nespomenula, ale bolo to nádherné! Skvelé zjazdovky, výborná pizza a veľmi príjemní policajti, ktorí dávali pozor na bambina, aby ich hulváti na zjazdovke neohrozovali. Veľmi kvitujem, že počas obednej pauzy sa snažili, aby lyžiari toho nevypili až moc, no a musím sa pochváliť – šli sme v kabíne a na sedačke s dvoma pretekármi.

Chceli sme si s nimi pokecať, ale nedostali sme sa k slovu (prekvapivo), a jeden z nich mi tak trochu vyrazil z ruky tyčinku (to síce nie je pravda, ale bola by to dobrá historka).

Záverom, bola sranda a už sa teším na sezónu 2022/2023. Teraz je čas začať loziť po horách a mňa od soboty čaká výlet do Adršpachu s mojou dlhoročnou kamarátkou, ktorá príde, ako inak, z Talianska.

Publikováno: 25. 2. 2021