Na jedného som vystriekala pol fľaše, ale jediný, kto mal na mále, som bola ja – šváb zdrhol, zatiaľ čo som naňho jačala, nech okamžite zdochne. Druhý mi už ale neunikol – pekne putoval do nachystanej igelitovej tašky k svojím (asi) súrodencom. Pre istotu sme ich zabalili do troch tašiek, ak by náhodou mali tendenciu prehrýzť si cestu von. Po tom, čo sme proces zopakovali ešte niekoľkokrát, sme to všetko vyniesli, že už bude kľud. No určite. Vyšli ešte asi 3 kusy, ale o tie sa už museli postarať spolubývajúci. Mimochodom, dvaja Španieli, ktorých to ani trochu nerozhádzalo, „však tu je to normálne.“ To už som si hľadala letenku domov a musela som vyzerať fakt zúfalo, lebo som dostala objatie a prekvapenie, ktoré je vlastne tajné, a tak sa s ním nemôžem podeliť.

Nasadili sme teda pasce, nakúpili jedy, dvere do kuchyne zatvárame, aby sa prekvapenie neotrávilo, a ja chodím zásadne bez okuliarov, aby som náhodou nejakého nezahliadla. Zatiaľ je čisto a ja len dúfam, že to tak zostane. Majiteľovi bytu som sa vyhrážala exorcistom, spálením bytu a nukleárnou katastrofou, takže mi ešte poriešil nové záclony a nasadil extra pasce.

Inak sme boli cez víkend surfovať (to bolo super, viď fotky nižšie) a na výlete v Murcii (meh).

Publikováno: 25. 2. 2021