Izolácia týždeň prvý

Magazín

Ale pekne po poriadku. V pondelok sme sa vrátili z Talianska, ponavštevovala som pár kamarátok a s radosťou som skonštatovala, že od návratu z Belgicka som ani raz nezakašľala. A to je, prosím pekne, úspech, nakoľko v neskutočne studených španielskych domoch a milión percentnej vlhkosti je vyliečiť sa z chrípky nadľudský výkon.

V utorok som priletela do Alicante a už som sa tešila, ako sa zvítam s mojimi chlapcami a užijem si pekné počasíčko a trošku si popracujem.

Nuž, človek mieni, coronavirus mení. Z dôvodu pobytu v severnom Taliansku mi bolo z kancelárie odporučené, aby som pekne krásne 14 dní sedela doma, dvakrát denne si merala teplotu a celkovo sa hypochondricky sledovala. Najprv som sa začala hystericky smiať, potom som si ale uvedomila, že to sranda nie je a fakt musím zostať doma.

Kúpila som si teda bedničku zeleniny (netušila som ešte, že si doma musím vykopať zákopy a naplniť ich ryžou, cestovinami a konzervami) a zaľahla do postele.

Karanténa nie je zábava, hovorili

Karanténa je super, nemusím vstávať. Nemôžem síce pracovať z domu, pretože ako stážistka nemám nárok na home office, ale kolegovia sa o to postarajú. Len to potrvá pár dní. Dávam si čokoládu, šalát a čokoládu. Čo tam po tom, že Mily a Horalky mali byť darčeky. Píše mi ďalších pár ľudí, že ich tiež kvôli potenciálnemu riziku poslali domov.

Deň 2

Budem cvičiť každý deň jogu, naučím sa meditovať a otvorím si kulinársky blog. V bedničke mám kopec banánov, ktoré sa už chystajú do večných lovíšť, tak upečiem banánový chlieb. Našla som ho na stránke pre lenivé kuchárky, to musím zvládnuť.

A banánový chlieb s mascarpone a ovocím Znie dobre, že? Samotný ale nemá vôbec žiadnu chuť – zabudla som pridať cukor. S mascarpone a ovocím ale chutí ako nič s mascarpone a ovocím.

Deň 3

Včera som žiadnu jogu necvičila, tak to dnes napravím. Umyjem podlahu a vyhodím všetky papieriky od sladkostí (darčeky nebudú, no). V piatok popoludní dostávam vzdialený prístup k svojmu počítaču, a po 2 hodinách systém dokonca zvládne otvoriť aj mailovú schránku.

Ďalšie 2 hodiny triedim neprečítané emaily a hovorím si, že sa na to vyprdnem (vykašliavanie sa nekoná). Večer idem s mojimi chlapcami na pivo a na večeru. Písomne potvrdili, že im moja prítomnosť a takmer nulové riziko nákazy nevadia.

Deň 4

Bolí ma hlava. Ideme na pláž a večer si u kamoša uvaríme večeru a pozrieme si film. Vraj bol dobrý, neviem, celý som ho prespala.

Deň 5

Skočíme si s mojimi chlapcami na prechádzku a potom si dáme pivo na pláži. Linkedin mi ráno hlásil, že Corone klesol obrat behom minulého týždňa asi o milión eur, tak sme si dve Corony kúpili. Zo solidarity.

Večer si zacvičím jogu, youtube mi ešte odporučí 10 minútové cvičenie na brušné svaly (smooth) a pripadám si ako znovuzrodená. A bolia ma svaly. Tiež sa desím týždňa, ktorý mám pred sebou, nakoľko som už videla 6 dielov Harryho Pottera a fakt neviem, čo by som ešte mohla pozerať. Nové diely Prostřeno! ešte nevyšli, a podcasty som si už tiež všetky vypočula.

Ráno zapínam počítač, odpovedám na maily, dávam si raňajky v posteli a zaprasím všetky obliečky a púšťam si audioknihu. Prichádza mi viac emailov, v ktorých ma kolegovia vítajú naspäť a je to hrozne milé. Zisťujem ale, že nemám prístup k polovici programov, ktoré ku svojej práci potrebujem a taktiež zisťujem, že mi došla čokoláda.

Nemám ani maslo, cestoviny, zeleninu, ostáva mi len posledných pár kusov ovocia z bedničky. Asi si dám detox alebo čo. Spolubývajúci má pravdepodobne chrípku a usilovne sa dusí. Našla som letenky do Bilbaa na máj. A na august do Asturias.

Tiež mám v pláne sa behom tohto týždňa naučiť štrikovať, meditovať a možno by som mohla už konečne začať niečo prekladať. Dám si ale ešte najprv šlofíčka.

V tejto izolácii proste na nič nie je čas

Karanténu nemám nariadenú žiadnym ústavom, len nemám chodiť do práce. Bohužiaľ, občas potrebujem aj jesť a vzhľadom na to, že nekašlem, nekýcham, nesoplím, nebolia ma svaly a ani nemám teplotu, tak si dovolím raz za deň vyjsť z domu na prechádzku a socializovať sa.