Dovolenka na severe

Už pri pristávaní by mi, nebyť klímy a suchých očí, tiekli slzy, tak krásne zelené je okolie. Následne som sa takmer rozplakala, keď som ucítila tú zimu (pocitovo 19°), takže sme si hneď obliekli bundy a boli by sme si obliekli aj dlhé gate, ale tie sme si sebou prezieravo nevzali. 

Nepršať vydržalo celých 18 hodín, potom sa Oviedlo predviedlo v celej svojej kráse. Všetky staré známe miesta som si ale prešla, vrátane bytu, kde sme svojho času utešene popíjali a určite permanentne naštvávali susedov 🙂 Nesmela chýbať ani sidra a ľahký obed v typickej asturskej reštaurácii pozostávajúci z dvoch chodov, dezertu, chleba a sympatického čašníka, ktorý taniere neodniesol dovtedy, kým sme všetko nezjedli. Ešte že sme to potom mali z kopca.

  • La Regenta a jednovežatá katedrála
  • syr, syr a šesťkrát syr…

Mala som naplánovanú aj túru na Lagos de Covadonga, ale spustil sa celkom silný dážď a bolo by to tak rozbahnené (plus sme už boli po 4 dňoch celkom uchodení), že sme od toho nápadu upustili a vybrali sa na výlet do malebného rybárskeho mestečka na pobreží – Cudillero. Nikdy predtým som tam nebola, ale z Googlu som očakávala niečo takéto:

Realita bola takmer rovnaká, akurát si to celé predstavte schované v hmle a v daždi. Teda, daždi. To bol regulérny chcanec (jazykoví puritáni a puristi odpustia) a keďže Asturias je ešte stále v Španielsku, terasy na to pripravené neboli a v podstate ich všetky zaplavilo. Cudillero je pomerne známe, a tak sa stalo, že turistov bolo zrazu viac, než miest na sedenie, a nájsť miesto v reštaurácii bolo prakticky nemožné. S malou dušičkou som očakávala scénu, predsa len mať sebou hladného zmoknutého chlapa môže byť občas nepríjemné, ale všetko prebehlo totálne v pohode a po tom, ako nás z troch reštaurácií vykopli, pretože predsa dvaja ľudia si nemôžu sadnúť za stôl pre šiestich, sme zakotvili v maličkej pizzérii a pre zmenu sa prežrali.

Posledný deň sme strávili v Gijóne, na obed sa dobre najedli, na večeru sa prežrali a so smútkom v srdci sa vrátili späť do Alicante. Potom mi došlo, že sa vlastne vraciame na pláž, a hneď to bolo lepšie 🙂

V Gijóne to slniečko nakoniec predsa len vyšlo.

A na záver pár praktických detailov:

  • stravovanie: Restaurante Monte Narranco alebo Tierra Astur nikdy nesklamú. Prvá menovaná je to miesto, kde sa človek prežere, až to snáď možné nie je. 
  • ubytovanie: my sme sa ubytovali v HiHome Hostel a asi by som to úplne neodporúčala. Zvuková izolácia totálne nulová, takže sme od 6tej rána, kedy pútnici začali dvíhať kotvy a pokračovali smer Santiago, to bola katastrofa a ani štuple do uší nepomohli. Ťažko sa mi to ale píše, pretože pani majiteľka Laura je tak zlatá, až to snáď nie je ani reálne.
  • turistovanie: celé Asturias je tak krásne zelené, že nedokážem vypichnúť jedno jediné miesto. Proste nebuďte ako my a nejazdite tam len na 4 dni, ale najlepšie na 4 týždne. Pri troche šťastia by dva dni mohli byť aj slnečné 🙂

Suma sumárum, ušli sme 105,3 km a nachodili cez 130 000 krokov. Aktívny relax na konečne čerstvom vzduchu som zase vymenila za pláž a každodennú prácu z domu, popri ktorej si hľadám prácu ďalšiu, a ide to dosť zle. Ale o tom zas nabudúce. Krásne popoludnie!